ja si spominam, ze ked som tancovala v detskom folklornom subore, tak vzdy okolo Vianoc sme chodievali tancovat do jedneho domova dochodcov. Aj ked sa nam vystupenie vzdy pokazilo, netrapilo nas to. Pretoze ti ludia boli stastni za kazdu chvilu stravenu s nami. Bolo im jedno ci ten par zabudol choreografiu, alebo ci ta baba zle spievala- boli stastni. A nas to stastnymi tiez robilo- pre tento pocit sa oplati zit. Dokonca mali pre nas aj nieci pripravene- ci uz mandarinku alebo malu cokoladku. Ale ako sme sa kazdy rok vracali, tak vzdy boli niektore stolicky prazdne...