Pes, ktorý trhá sliepky

Autor: Peter Marek | 24.6.2006 o 1:54 | Karma článku: 7,33 | Prečítané:  2113x

Keď som bol malý, veľmi som túžil, aby mi rodičia kúpili psa. Strašne sa mi páčil kamošov husky, ktorý jedného dňa na skautskom tábore priniesol so spokojným výrazom svojmu pánovi v papuli sliepku. Hneď za ním sa rútila so šialeným výrazom v tvári jej majiteľka. Sliepočky mi bolo síce trocha ľúto, ale na druhej strane - mať tak psa, ktorý trhá sliepky... To by bolo dačo!

Môj sen o trhačovi sliepok sa mi nikdy nesplnil, bohužiaľ sme bývali v byte a tak psík neprichádzal do úvahy. Otec mal rybičky, ale tie mi pripadali neskutočne nudné. Teda okrem prísavníkov. Tí boli celkom fajn:) Štvornohého, respektíve štvorlabkového, kamaráta som sa však dočkal v deň mojich deviatych narodenín. Natešený som v sprievode oboch rodičov slávnostne vstúpil do neďalekého chovproduktu a po náročnom výbere som si domov odnášal v malej škatuľke môjho nového, čierno-bieleho kamaráta. Škrečka menom...ehm...Ňufko:) Nebol to síce pes a nemohol som sa s ním preháňať po lese ako som to pôvodne plánoval, ale aj tak sme si toho užili spolu dosť. Prešiel rok, prišli ďalšie narodeniny a po dlhom, veľmi dlhom prehováraní aj ďalší škrečok. Vlastne škrečica s výstižným menom Hryzka. Napriek tomu, že Ňufko už nebol žiaden mládenec, zachoval sa veru chlapsky a zanedlho prišli aj malé škrečatá. S ich príchodom sa z našej rodiny definitívne vytratili pokojné noci, škrečky sú nočné tvory a tak sa pravidelne v byte ozývalo búchanie a pískanie. Občas ušli a niečo rozhrýzli, raz si to odniesla aj časť otcovej zbierky známok, ale inak sú to veľmi milé stvorenia. Otec sa naoko tváril, že ich nemá rád a nesúhlasí aby sme ich mali doma toľko, ale keď som nebol doma, potajomky sa s nimi hrával. Pre mňa to boli nádherné časy. Chodil som s nimi von na čerstvú ďatelinu, kúpaval ich v lavóri alebo im usporadúval preteky v tuneloch vytvorených z prázdnych roliek toaletného papiera, aj keď zväčša v polovici trasy zaspali. Poctivo som zaznamenával poradie aj trestné body a následne vyhotovoval tabuľky úspešnosti a odmeňoval víťazov. Spomenul som si na tieto zážitky, keď som bol nedávno na návšteve u môjho malého bratranca. Ten sa vybral v mojich šľapajách, avšak nejako sa mu to vymklo spod kontroly a teraz je z neho veľkochovateľ:) Musím povedať, že kúpiť dieťaťu zvieratko, pokiaľ je na to pripravené, sa oplatí. Naučí sa väčšej samostatnosti a zodpovednosti za živú bytosť a ak je, podobne ako ja, jedináčik, nebude sa cítiť v izbe také osamelé. Už sa teším, keď za mnou jedného dňa príde môj syn a nesmelo začne rozprávať o skvelom susedovom psovi. A možno, ak sa raz podarí, kúpim si krásny dom s veľkým dvorom a na ňom bude spolu s mojimi deťmi pobehovať aj ten vytúžený husky...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Žiadne výpisky ani kópie. Jankovskej obmedzili prístup do vlastného spisu

Bývalá štátna tajomníčka začala spolupracovať s vyšetrovateľmi koncom októbra.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Echo covidového summitu

Prečo únia nekúpi od Pfizeru patent zostáva záhadou.


Už ste čítali?