reklama

Bojíte sa odberu krvi? Skúste muzikoterapiu!

Mám jednu veľmi nepríjemnú skúsenosť z detstva. Pamätám si ju síce dosť útržkovito, ale nemôžem zabudnúť. Som v ordinácii, sestrička berie do rúk ihlu a ja kričím...vybehnem von z ordinácie, ale mama ma chytí a privlečie naspäť. Bolí to. Som taký vystrašený, že krv nechce ísť...a doktorka mi robí jeden vpich za druhým...a ja plačem a kričím...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)
Na Slovensku sa muzikoterapia takmer nevyužíva. V nemocnici v texaskom San Antonio je to už bežná záležitosť. Upokojujúce tóny harfy pôsobia ako sedatíva.
Na Slovensku sa muzikoterapia takmer nevyužíva. V nemocnici v texaskom San Antonio je to už bežná záležitosť. Upokojujúce tóny harfy pôsobia ako sedatíva. (zdroj: Express)

Odvtedy mám veľký rešpekt pred ihlami, striekačkami a podobnými, s týmto úkonom spätými, nástrojmi. Roky sa mi všemožne darilo vyhýbať odberu krvi. Ale raz to prísť muselo...

A veru prišlo to. List. Predvolanie... Oni chcú brať!!! KRV!!! MNE!!! Skoro som sa zložil. "Tak tomuto sa už nevyhnem", hovorím si, hľadiac na paragrafy, ktoré popisujú, čo bude nasledovať, ak odber odmietnem... Bude to presne o týždeň. Do kelu. Do paže. Do mače. Do /pííp/...

A už to začalo. Kadiaľ chodím, tadiaľ sa trasiem, som bledý, nejem, nepijem, neučím sa, nechodím von, nerozprávam, ne...stále iba myslím na to, čo príde...a bojím sa, že situácia spred rokov sa zopakuje.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mal som veľké šťastie, že som práve vtedy pracoval v škole na práci zameranej na muzikoterapiu... Obrovské šťastie. Keď som sa dočítal o klinikách, kde sa pri operáciách a rôznych iných zákrokoch bežne používa hudba ako upokojujúci prostriedok, rozhodol som sa, (v rámci vedeckého výskumu:-), vyskúšať to aj na sebe. A tak som sa k doktorke na odber dotrepal s kartou v jednej roztrasenej ruke a discmanom v druhej ruke (tiež roztrasenej). Premýšľam. Budem sa správať ako muž alebo radšej ujdem? Neušiel som, ale ani ako muž som sa zrovna necítil, keď som začal doktorke vysvetľovať, čo chcem.

Ja: Prosssssím Vás, ja by som...nóóó...viete...jáááá...veď...a takto...(približne som opísal svoju situáciu)
Dr: Akoooo??!
Ja: Nóóó, veď len...a potom...
Dr: ???????
Našťastie sa do rozhovoru priplietla sestrička a situáciu zachránila: "Rob si čo chceš, hlavne sa mi tu neopováž odpadnúť!!" Vydýchol som si a snažil som sa neopovážiť... Odpadnúť, samozrejme... (No mohol som si to dovoliť, keď mi to zakázala?)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sestrička sa začína pripravovať a ja tiež. Pripravujem sa, ako sa budem dvíhať z podlahy. Radšej si sadnem a pustím CD. Mike Oldfield - The song of the rising sun.

Zrazu som na opustenom ostrove na pláži s mojou milovanou, slniečko práve vychádza, špliechame na seba vodu a...niečo zacítim..."To už akože začala?" Hmm...neviem, ale neodvážim sa tým smerom pozrieť...radšej sa venujem príjemnejším veciam...tým na pláži:)

A vtom len sestrička kričí: "Uuuuž si to moooooožeš dať doleeee!! Heeeej...nieže mi tu odpadneeeeš!!!" Vysmiaty pozerám okolo seba...wow, to bolo dobré...ani to tak veľmi nebolelo...škoda len, že ma ešte chvíľku nenechala na tej pláži...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No a odvtedy vždy chodím k lekárovi s discmanom v jednej a kartou v druhej ruke. Niekedy roztrasenej a niekedy aj nie...

"Muzikálnosť je praveká ľudská schopnosť. Bez hudby by sme sa možno nikdy nestali ľuďmi." Ian Cross

Peter Marek

Peter Marek

Bloger 
  • Počet článkov:  33
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Dubničan žijúci v Brne, milovník kvalitného umenia, antikvariátov, vína a syrov.____________________Josef Berg

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu